Tento výlet sa začal podobne ako väčšina ostatných výletov: všetci sme sa stretli v piatok popoludní plní očakávania, čo zažijeme na tejto nezvyčajnej 3-dňovke. O šiestej sme už dorazili na miesto nášho pobytu – do lodenice Mat-fyzu pri Botanickej záhrade v Bratislave. Čakal nás tam Vojto – „ujo“, ktorý má na starosti lodenicu. Nechali sme si batohy v kajute a hneď sme sa vystrojili ako praví námorníci – pásikavé tričká, záchranné vesty… Hra sa začala. Bolo nás asi 12 a tak sme sa rozdelili do dvojíc, tak ako sme mali byť v kanoe (je pre 2 osoby). Veľa z nás ešte nemalo skúsenosti s kanoe a tak tí menej skúsení sa priradili k tým viac skúsenejším. Chalani nám pripravili loďky, pomohli nám nastúpiť a tak sme sa vydali proti miernemu prúdu ramena Dunaja. Naša úloha na tejto 3-dňovke bola nájsť poklad. To teda bola motivácia!!! V jednej zátoke sme objavili odkaz, ktorý nám naznačil, ako máme ďalej postupovať pri hľadaní pokladu. Horšie je, že si už nepamätám, čo tam bolo. Potom sme sa ešte trocha počlnkovali, no dosť štípali komáre, tak sme to radšej nechali tak a išli sme sa pekne napapať. Večer sme mali tvorivé dielne, ktoré mali veľký úspech – maľovali sme zlupovacími farbami na fólie. Takéto obrázky sa dajú po 2 dňoch zlupnúť a „pricapnúť“ na sklo.

Ďalší deň sme strávili na výlete. Bol súčasťou hry, lebo po ceste sme našli 2 ďalšie odkazy. Vyšli sme si na Devínsku kobylu, odkiaľ bol pekný výhľad na Bratislavu. Niektorí sme si zahrali hru „mušky“ – napodiv nás veľmi bavila. Večer sme sa vrátili do lodenice, ešte sme si niečo nakúpili na pumpe (ceny aj s „vysokohorskou“ prirážkou) a potom sme si opekali. Niečo sme sa ešte zahrali a potom sme išli do kajuty. Tam nám Ropušky pripravili taký test, či by sme prežili pri stroskotaní na oceáne. Vraj také testy robia americkí vojaci pri prijímaní do zamestnania. Mali sme pred sebou asi 15 rôznych vecí a my sme ich mali zoradiť podľa dôležitosti. Potom sme to ešte konzultovali s našou skupinkou. a nakoniec sme si to kontrolovali. Výsledok bol, že by prežili možno 2 ľudia – Ovečka a Andra. Neverili by ste, že najdôležitejšou vecou, ktorú by ste mali na záchrannom člne je zrkadlo! Vraj na vysielanie signálov, či také niečo… Ovečka nám ešte večer pekne zahrala na klavíri.

Najhoršie bolo prebúdzanie ráno. Museli sme vstať asi o pol šiestej, aby sme konečne našli ten poklad. Jediná aktívna pri vstávaní bola milá Mirka, ktorá pekne krásne všetkých, ktorí sa tvárili, že spia, vlastnoručne vybalila so spacáka. Mám však dojem, že bez toho by sme nikdy neboli schopné všetky vstať. Vyšli sme von na strechu lode, kde sme si prečítali odkaz, že sme blízko pri poklade. Po rozhliadnutí sme na vedľajšej opustenej lodi zbadali plyšového papagája pripútaného k tyči. To nám napovedalo, že to bude asi tam. Vybrali sme sa tam a ja s Ovečkou a našli sme to, čo sme chceli – debničku s pokladom, v ktorom boli tyčinky Bounty spolu s pamätnými listami. Takto sa skončilo naše hľadanie pokladu. Samozrejme sme išli potom ešte do spacákov. Po zobudení sme sa ešte najedli, poupratovali sme a išli sme domov. Toť vše o našej fajn 3-dňovke.