Skúsme sa na chvíľku preniesť do minulosti (aj keď viem, že pre niektorých je veľmi zložité opustiť na ten krátky moment dnešný uponáhľaný svet) a zničoho nič sa zjaviť uprostred lúky Snežienka, kde sa práve odohráva ringo turnaj organizovaný 13-tym zbrom. Myslíte, že to nejde? Ja si myslím presný opak. Poznám jeden jediný spôsob ako sa vrátiť v čase, a to je zahĺbiť sa do svojích vspomienok. A ak žiadne vspomienky na túto akciu nemáte, existujú len dve vysvetlenia: a to 1, o tejto akcii ste nevedeli….alebo…. 2, zľakli ste sa ranného pršania.
No nech je dôvod vašej neúčasti akýkoľvek môžete len ľutovať. A preto sa vám pokúsim v tomto článku aspom trochu predstaviť, čo sa tam odohrávalo. Dúfam len, že v tých kt. sa na tejto akcii zúčastnili vyvolá tento článok krásne spomienky….takže…. Je sobota 22. mája a práve som spolu s Mirom a Ovčkou vystúpila z autobusu na zástavke Rybník, aby sme si tam vyzdvihli tyče, kt. tam týždeň predtým schovala Paťa. No na naše prekvapenie sme zistili, že jednu z tých dvoch tyčí nám niekto spálil (vydeli sme už len v ohnisku jej pozostatky) a tak sme sa vybrali hľadať ďalšiu. Počasie sa k nám nesprávalo veľmi prívetivo, lebo v tej rannej hodine dosť fúkalo, mierne pokvapkávalo a obloha bola zamračená. Keď sme už konečne dorazili na Snežienku s obidvoma palicami začali sme pomali stavať ringo ihrisko. No po chviľke práce sa mi podarilo zlomiť jednu tyč a tak sme sa s Mirom vybrali hľadať náhradu, pretož sa desiata hodina rýcho blížila.
Keď som sa vracala s novou tyčou (to som ešte netušila, že Miro našiel dáku dobrú náhradu oveľa skôr) prišiel autobus čislo 43 a zneho povyskakovali skautíci. Aby som presne upresnila ktorýžeto skautíci boli tak vám ich tu vymenujem. Bola to Andra, Hehe, Paťa, Kero, Maca, Lienkač a Šibal.Počas prvého okamyhu som bola sklamaná ich počtom no potom som si povedala, že pri takom počasí môžem byť rada, že vôbec niekto prišiel. Pomohli nám rýchlo dostavať ihrisko a potom sme začali spisovať prezenčku (viem, že bolo na ňu trochu priskoro, ale čo už). Okolo štvrť na jedenásť prišli druhým busom Sváko a Jano a tak sme po chvíľke lajdačenia začali hrať frees-bee (chceli sme sa trochu zahrať pretože bola veľká zima a mali sme v pláne počkať s turnajom na Lucku a Jaja, kt. volali, že prídu trošku neskôr). Počas tejto hry nám veľmi rýchlo ubehol čas a tak sme si ani neuvedomili, že keď prišla Maťa (to je nová Srnka) bolo krátko pred jedenástov. Po nej prišli aj Jajo a Lucka a tak sme sa hneď pustili do turnaja. Popri jednotlivých zápasov sme sa hráli rôzne hry typu Gibón a podobne, pri ktorých určite zábava nechýbala, alebo sme obsadili všetky nedaleké húpačky, no a podaktorí sa zabávali aj lasovaním. Neskôr prišiel aj Pajo, Kubo a Chamurapi takže plynutím času nás pomaly pribúdalo ( to neskôr bolo ešte dakde medzi prvými zápasmi). Tesne pred koncom celého turnaja prišla povzbudiť ešte družstvo zo svojho zboru jedna skautka z 1.zboru Badena- Powela a pomaličky sa blížil záver celej akcie. Celkom k záveru k nám ešte privítali Janka s Dráčikom a okolo štvrtej už teda nastalo slávnostné vyhodnotenie a odovzdanie putovného pohára. Potom sme sa už len chvíločku zhovárali a zážitkoch z jednotlivých zápasov či o hierkach ktoré popri nich prebiehali a pobrali sme sa domov autobusom.
Viem, že prostredníctvom tohto článku vám nemôžem navodiť presnú atmosféru ktorá tam bola, no viem, že na všetky tie zážitky tak skoro nezabudnem. A ak máte aj vy záujem zažiť niečo podobné zúčastníte sa o rok na tomto turnaji a určite zistíte, že ak ste sa nechali tento rok zatašiť dážďom prišli ste o jednu z nezabudnuteľných akccí.
Chcela som ešte k celému záveru povedať hľavne tým, všetkým kt. sa Ringo turnaja zúčastnili, že podľa mňa bol víťaz každý jeden z vás, ktorý sa nezľakol škaredého počasia, ale rozhodol stráviť sobotu v kruhu priateľov. A musím aj uznať, že všetci ste výborne. Takže všetkým záčastneným gratuľujem k ich víťazstvu.