Posledná časť našeho rozprávanie o skautskom tábore v Maďarsku. Dnes sa dočítaš o kráľovskej svadbe, ritieskych slávnostiach,… Piatok 9. 7.

V tento deň mala službu naša družina – staršie baby (Tatra, Černoch, Andra, Soletka, Ľuba, Double L.) Raňajky neboli nejaké náročné, iba sa uvarili párky, pripravila horčica a kečup. To bolo fajn, aspoň sa na tom nemalo čo pokaziť. Doobeda sa konala bojová hra – dve skupiny sa snažili zistiť čísla, ktoré mali pripnuté na čele). Čo sa týka obeda, bolo to horšie. Bohužiaľ vyšlo na nás jedlo, ktoré sa pripravuje s takých kyslých zemiakov z konzerv. Bolo s tým veľa roboty, lebo sa museli viac krát premývať. Do toho sa mala primiešať omáčka z paradajkového pretlaku. My sme ale robili, len čo nám povedali, že tam máme dať, no bohužiaľ to chutilo ako surový paradajkový pretlak s nejakým korením. Veď tam ani nič iné nebolo. Viete si predstaviť, aký úspech to zožalo… Väčšina zamierila nenápadne rovno k odpadovke. Večer sa pripravovalo veľa druhov jedál, my sme robili len majonézový šalát (asi nám to dali preto, lebo sa na tom nedá čo pokaziť). Večer sa konala slávnostná svadba – Timari a Nándi. Timari došla k ženíchovi na koni (Rozum a Tuti), došli k stolu a začalo sa oslavovať a jesť. Družina Levíkov dokonca pripravila svadobný koláč (trdelník pripravený fakt výborne). Mali sme maj. šalát, zemiakové placky, vyprážaný syr, klobásky, puding,… mňam, mňam…:) Večer sme si ešte zatancovali do kruhu a potom sme už museli ísť na nástup. Ale bol to super deň – tak ako všetky.

Sobota 10. 7.

Vstávali sme o 6:00, čo je na môj vkus dosť skoro… Všetci prichrápaný sme prišli na nástup a dohodli sa o výlete. Nastali veľké zhony a všetci sme sa vybrali šprintom dole kopcom na zastávku autobusu. Busom sme sa dostali do vysnívaného Vysegradu, kde sa odohrávali veľké palácové slávnosti. Ľudia chodili oblečený v starodávnych rúchach a detičky sa medzi sebou mečovali. Neskôr sme zasadli na tribúny a pozorovali rytierske zápasy, tančeky mladých slečien, 6 rokov cvičené orly a jastraby a veľký boj….
Po predstavení bol obed a rozchod na historickom trhu. Medzitým sa však Timka s Keyou vybrali na tábor (Timi sa musela vrátiť domov). Po rozchode sa maďari a slovenský chalani vybrali na plaváreň, pričom my dievčatá a George sme šli na tábor, aby sme stihli Timi. Lúčenie bolo smutné a veľa ľudí sa stým nevedelo zmieriť, ale robiť sa už nič nedalo…
Viktor mal narodky, tak nám dal tortu a Timka odišla. Potom sme chystali táborák a balili tábor. O 22:00 začal táborák a bol veľký trapas, lebo nemal kto zapáliť slávnostnú pagodu… Po ohníku išli scénky, ktoré boli veľmi zábavné a trvali asi 2 hodiny. Deň sme ukončili nástupom a vybrali sme sa spinkať…

Nedeľa 11. 7.

Ani sme sa nenazdali a nastal posledný deň nášho spoločného tábora. Ráno sme pomohli pri demontáži stanov a dievčenskej sprchy. Ako už bolo spomenuté, južania nepoužívajú klince, ale všetko viažu. Na jednej strane to je úplne super, mať celý tábor len z viazaných stavieb, ale pri búraní tábora asi každý z nás tie špagáty preklínal. Namiesto toho, aby sme 3 krát buchli kladivom a celá konštrukcia sa rozpadla sme asi hodinu odmotávali špagáty :o.
O 11tej nastal čas nášho odchodu. Baby začali všetkých otravovať s cancákmy až sme nestihli autobus do Vysegradu. Tak sme si na zastávke, počkali na ďalší, vo Vysegrade prestúpili na kompu, ktorá nás previezla na druhú stranu Dunaja do Nagymarosu, odkiaľ sme išli vlakom na Slovensko. Baby sa rozhodli urobiť posledný trapas v Maďarsku. Na rozlúčenie s Georgom, ktorý išiel opačným smerom ako my začali spievať všetky ukazovacie pesničky, pred stanicou plnou ľudí. Na záver to ešte spestrili pokrikom „Uj kuťa eládo. Seretlek“ čo v preklade znamená „Nový pes napredaj. Milujem ťa.“

Zazvonil zvonec a našej renesančnej rozprávky bol koniec.

Na záver nášho krátkeho renesančno-maďarského príbehu sa rozlúčime slovami jednej veľmi peknej maďarskej skautskej pesničky.

Daltol hangos alias „Cserkeszlanyodat“

Daltol hangos erdo, mezo, berek
Ahol jarunk mi, cserkeszek;
Dalol a sziv, muzsikal a lelek,
Vele dalol a termeszet.
Aki dalol, sose farad el,
aki felnez, sose csugged el:
Mert a dalt ajkunkra a Joisten adja,
O ad erot a nagy harcra.
(repeat last four lines)

Dobog a fold lepeseink alatt,
Visszhangoznak a kofalak;
Oreg hazak kozt ifju cserkeszek
Dacosan, kemenyen lepnek.
Nyisd ki, anyam, az ablakodat,
Csokold meg a cserkeszlanyodat (/cserkeszfiadat)!
Kis Magyarorszagnak kicsi katonaja,
Buszke szemmel nezhetsz raja.
(repeat last four lines)

Andra, Černoško, Double L, Kero, Keya, Ľuba, Maťa, Tatra a Rozum