Zopár hodín po skončení Tatracoru sme sa porozprávali so šéfkou programového bloku Tradície – Mikankou. Môžeš sa dozvedieť, ako je Mikanka spokojná s prácou „svojich“ staffákov, na čo zo stredoeurópskeho Jamboree určite nezabudne, ako sa pripravoval otvárací ceremoniál,… Rozum: Ahoj Mikanka. Otvárací ceremoniál mal medzi divákmi veľký úspech. Môžeš nám prezradiť, ako ste ho pripravovali?
Mikanka: 1. Prípravná fáza sa začala v novembri, zozbierali sme prvé predstavi, prišli sme si obzrieť miesto konania Tatracoru. 2. časť prebehla na chate bezprostradne po obhliadke miesta. Naša pôvodná predstava o ceremoniály bola úplne iná, ako bol výsledok, ktorý mohli vidieť účastníci. V lete sme mali roverský tábor, ktorý sme celý obetovali príprave ceremoniálu. Minuli sme 3 kilá lepidla, 12 hodín sme vyberali hudbu,…

Rozum: Ako si spokojná s prácou staffákov z programového bloku tradície?
Mikanka: Som veľmi spokojná. Programový blok som dostala na starosť trošku neskôr, ale bolo to v pohode. Polovica staffákov z bloku boli dievčatá z mojej roverskej patroly.

Rozum: Tatracor sa práve skončil. Akú najlepšiu príhodu si počas týchto desiatich dní zažila?
Mikanka: Najlepší pocit som mala z otváracieho ceremoniálu. Až na predposlednej generálke sme mali úplnú predstavu o jeho podobe. Po jeho skončení padali slzy šťastia. Baby na pódiu nechali úplne všetko. Ďalší zážitok, neviem či najlepší, ale určite na neho nezabudnem, bol staffácky splav. Dve hodiny sme mokli na ďaždi, všetci sme tam ochoreli. No proste irónia osudu.