Konečne sa nam to podarilo! Už som sa nevedel dočkať! Táto akcia mala byť už pred rokom, ale napriek tomuto drobnemu časovému sklzu sme sa mali perfektne. Koho teda zaujíma ako sa nám darilo, a čo sme všetko videli na Roverskej 4x4Dňovke, nech len pekne číta ďalej … Ako isto viete, taký rover, je mimoriadne zaneprázdnrňený človek, a tak sa stalo, že vo štvrtok večer sme z Bratislavy odchádzali iba traja (Citrón, Miro a ja), avšak naštastie sa k nám v Šuranoch pridala Zuzoška. Mali sme teda pred sebou 4( a stvrtok vecer) dni o 4 ľuďoch.
         V takejto zostave sme potom dorazili do Levíc, kde nás prichýlili Mirovi starí rodičia. Ako všetci iste dobre viete, takí starí rodičia sú mimoriadne láskaví a pohostinní a tí Mirovi neboli výnimkou. A tak sme si vecer mohli pochutnávať na domácom mušte a koláčikoch.
         DEŇ PRVÝ:Zavčas rána sme sa potom vybrali do Brhloviec. Aby ste si mohli urobiť predstavu, Brhlovce su uníkátna dedinka, v ktorej je niekoľko domov vytesaných v skale a chodia tam turisti z celého sveta. No a jeden takýto domček patrí aj Mirovym starým rodičom. Môžem vám povedať, že to bolo úžasné a odkázať vás na fotky. Na mňa osobne urobila asi najväčší dojem vínna pivnica, kde to všetko parádne klokotalo a bublalo. Prezreli sme si celé Brhlovce, dostali sme aj z čerstvého kravského mlieka a po dobrom obede sme sa vrátili naspať do Levíc. Keďže bus do Štiavnice nám išiel až večer, tak sme sa ešte chvíľu túlali po meste a zbehli sme sa pozrieť aj na Levický hrad. No a potom už priamo do skautiaku v Banskej Štiavnici.
         DEŇ DRUHÝ: Na ďalší deň sme trochu dospávali, no a potom sme sa vybrali preskúmať Štiavnicu. Zašli sme do múzea v Novom Zámku. Tam som uvidel obrázok hradu Dobrá Niva, a keďže na mape tureckých výbojov na Slovensku, bol zakreslený blízko Štiavnice, rozhodol som sa, že sa tam pôjdeme v Nedeľu pozrieť. Doobeda sme sa ešte túlali p meste a objavili sme nezamknutú štôlňu, ktorú sme sa cheli vrátiť preskúmať. Táto „náročná“ prechádzka nás tak zmohla, že sme celé poobedie presedeli dnu, zabávali sa hrali a plánovali. Podvečer sme chceli ešte preskúmať tú štôlňu ale nám ju niekto musel zamknúť pred nosom. No a po korenistej večeri( trochu som to proste prehnal s čiernym korením:) sme si išli sadnúť s Leonom do krčmy, s najdrahším billiardom na slovensku ( veď už aj za internet sa platí menej ako 2,-Sk/min). A abz som nezabudol. Leon je taký cool:) francúz, ktorý momentálne pracuje v skautiaku ako dobrovoľník, takže ti čo pôjdete s maďarmi to budete mať ozaj medzinárodné.
         DEŇ TRETÍ: Nastal deň D. Naša výprava na hrad Dobrá Niva sa začala. Najprv sme úspšne našli hrad na mape( samozrejme nie nšej veď my sme žiadnu nemali) no a potom sme sa vydali na cestu. Ešte pred tým, sme však zašli na omšu. Tá sa konala v kostolíku, ktorý len o málo( ak vôbec) presahoval rozmery našej klubovne. V dedinke Basnký Studenec sme si nechali poradiť smer a naozaj sme na konci dediny narazili na značku. Tá však po chvíľke skončila uprostred role. To nás však neodradilo, reku veď smer máme a tak sme šli veslo ďalej. Z času načas sme upravili smer (vždy keď sme zistili, že sever je opačne) no a okolo druhej sme sa zmierili s tým že na hrad už asi nedôjdeme, a nabrali sme smer, o ktorom sme tipovali, že je to na Štiavnicu. Po čase sme uprostred lesa nrazili na značku a tá nás už doviedl naspäť do dediny, kde sme to zakotvili na kofole a počkali si na autobus. Výsledkom nášho výletu bolo teda 5 hodín blúdenia, ale aspoň bola sranda. Večer sme si dopriali gurmánske hody, zakončené sladučkým hroznom z víníc Mirových starých rodičov.
         DEŇ ŠTVRTÝ: V pondelok sme ráno zbehli na svätú omšu. Potom nás čakalo upratovanie a dojedanie zásob a pred obedom sme sa už museli vydať na cestu domov a to už také veselé nie je.
Každopádne však sme si však výborne oddýchli a priviezli nejaké nápady a plány, takže sa máte na čo tešiť. Howgh!