V dnešnom uponáhľanom svete si nájdeme čoraz menej a menej času na oddych v podobe dobrého kultúrneho zážitku v divadle. A na to aby sme sa pozastavovali nad tým, že za takým dobrým zážitok sa skrýva neskutočný talent hercov a režisérov už nezostane ani sekundička. Preto sme sa rozhodli na chvíľočku pozastaviť túto uponáhľanú dobu a porozprávať sa s jedno slávnou slovenskou herečkou. Táto osobnosť hráva v DPOH alebo Národnom divadle. Môžeme ju vidieť v slovenských filmoch ako Let asfaltového holuba, Rivers of Babylon, Praha očima… Všestrannosť tejto osobnosti je nepopierateľná, pretože si nájde čas aj na dabovanie, alebo zaskakovanie v zábavnej relácií Inkongnito. Určite ste mnohí uhádli, že ide o Dianu Mórovú. Tak ak máte záujem sa o nej dozvedieť niečo viac, stačí siahnuť zrakom len o pár riadkov nižšie. Prajem príjemné čítanie. Čím si chcela byť ako dieťa?
Ako dieťa som chcela byť lekárka. Chcela som liečiť ľudí.

No to som sa dopočul, že si chcela študovať medicínu. Ale kedy nastal ten zlom pre ktorý si uprednostnila herectvo?
Moje známky na vysvedčení tomu nezodpovedali. Tak asi preto. A začala som chodiť do dramatického krúžku Biele divadlo a tak som sa rozhodla pre herectvo. Teda ani nie ja, ako tí ľudia čo boli okolo mňa tak mi povedali, že mala by si ísť na herectvo.

Lebo si mysleli že si dobra herečka?
Mysleli si, že som šikovná a že mám na to talent tak ma odporúčali.

Splnil sa Ti už niekedy tvoj tajný sen?
Tajný sen? Raz som mala, že som sa chcela kúpať na Vianoce pri mori a splnil sa mi. To bolo v deväťdesiatom siedmom. Som sa kúpala v červenom mori na Vianoce. Je tam najkrajší podmorský život.

A máš nejaký vtipný zážitok z detsvta? Veď to bolo teraz nedávno, nie?
Vtipný zážitok?… Čo ja viem… Ani nemám. Iba to, že keď som mala 5 rokov, tak som začala chodiť na balet. Moja mama o tom ani nevedela. Ja som jej po dvoch mesiacoch doniesla iba šek aby za vstup zaplatila baletné. A ona sa ma pýtala, že či chodím na balet. A ja som jej odpovedala: „ Ale prosím ťa čo sa vypytuješ, tu zaplať a hotovo!“

A bola si pionierka alebo iskrička kedysi?
Všetko som bola. V tej dobe sme boli všetci všetko. Iskrička, pionierka, vedúca aj svezáčka.

Aj sa Ti to páčilo či nie?
Možno niekedy sa mi to páčilo, keď sme sa mohli uliať z vyučovania, že sme išli niekam recitovať alebo pozrieť do nejakého závodu ako pracujú. Asi tak si to pamätám.

Chodievaš do prírody a ak áno tak kam rada chodievaš?
Chodievam na Záhorie pretože tam máme aj chalupu no v Bratislave ani moc nie.

Toto je pre skautský časopis tak sa Ťa spýtam čo si predstavuješ pod slovom skauting?
Skauting? To sú mladí ľudia, ktorí vlastne sú o niečom presvedčení a robia nejakú činnosť, ktorá by mala byť taká, že sú výborní v hľadaní dajme tomu hríbov, alebo že sa vedia dobre orientovať v lese, alebo bicyklovať na horskom bicykli v prírode… Proste, že sa niečomu veľmi venujú. Že tomu obetujú celý svoj voľný čas. Teda podľa mňa. A neviem ešte či skauti medzi sebou aj súťažia.

Súťažia a dosť často.
No je to možné. Ja som nikdy skautka nebola. Ale viem o tom , že mladí skauti boli v lese majú nejaké súťaže, ale neviem či medzi sebou súťažia. No keď sú skauti lesní a potom ešte na druhej škole lesní tak súťažia, že nájdu tajnú skrýšu v lese, ktorú ukryla pani vedúca alebo ja neviem čo.

Myslíš si že skauting je dosť medializovaný?
No nie je. Nie je, ale je dobre, že to robia mladí ľudia teda vlastne študenti, pretože podľa mňa musíš mať nejakú činnosť, ktorá Ti naplní voľný čas. Nemyslíš na hovadiny, nepozeráš televíziu ale niečo tvoríš, chodíš na dajaké maľovanie alebo proste si v nejakej skupinke. Ja som to odmalička mala. Vždy po škole som išla trénovať a tam som bola v skupine dievčat- gymnastiek. Je dobre mať okolo seba kolektív. A je to vidieť. Tí ktorí nikam nechodili na žiadny šport alebo do žiadneho krúžku tak sú takí osamotení a menej tvoriví. Keď budem mať raz deti tak ich určite dám na nejaký krúžok ( neviem teda či ich dám rovno na skauting alebo na niečo podobné ) pretože je to veľmi dôležité.

Asi rada hráš v divadle, že? Čo Ťa napĺňa pri hraní neznámych postav?
No asi to, že keď som takú postavu ešte nerobila tak sa na ňu teším a hľadám v nej proste prostriedky, ktoré som ešte nikdy nezahrala a snažím sa byť pre tých divákov zaujímavá a iná. Taká akú ma ešte nepoznali.

A hráš tu postavu iba v divadle alebo keď opustíš javisko tak Ťa ešte drží aj v reálnom svete?
Ako náhle odídem z javiska už ma nič nedrží. Jedine kostým, ktorý mám na sebe. Ale to máš to isté ako keď si na vyučovaní zemepisu a si plný zemepisných šírok a ja neviem čoho ešte. No proste zemepisu. Keď skončí hodina máš desať minút pauzu a potom ideš na dejepis. A je zaujímavé, že okamžite vieš preštartovať na dejepis a vieš čo ste brali minulú hodinu. Takže to je tak . Keď ja hrám tú hru, skončí predstavenie idem trebárs do televízie a do dabingu a už na to nemyslím. Niekto na to myslí ale ja nie.

A ktorá postava sa Ti hrala najlepšie?
Ktorá postava sa mi hrala najlepšie? Asi tá ako sa hovorí prvá najväčšia to bolo v 96tom. Hrala som Shakespeara – Ako sa Vám páči. To bola moja prvá najväčšie postava dovtedy a preto si ju pamätám najlepšie zo všetkých. Bola to vlastne taká panenská postava ako sa hovorí.

Chcela by si urobiť niečo bláznivé vo svojom živote?
Veď to robím veď som herečka!

A čo by si chcela odkázať čitateľom Tresko-Plesku?
No chcela by som odkázať, že ďakujem za tento rozhovor s týmto milým Paľkom. A ešte by som chcela odkázať čitateľom , aby po prečítaní prišli do nášho divadla na nejaké predstavenie. A aby aj mladí ľudia začali chodiť do divadla, pretože som herečka. Nieže by som preto to šírila, ale myslím si, že dobré predstavenie by sa malo vidieť a je to niečo také kde sa môžu študenti aj odreagovať a prísť na nové myšlienky.

Za TP sa pýtal Tuti, prepísala Keya
P.S. Som veľmi rád, že Diana bola ochotná mi poskytnúť rozhovor. Dúfam, že aj do budúceho čísla niekoho zoženiem, ale ešte netuším koho, tak sa nechajme prekvapiť. 🙂

Článok je uverejnený v spolupráci so zborovým časopisom Tresko – Plesk.