Ak chceš vedieť, kto zjedol najviac cesnakovej pomazánky a má „kožúštek“, alebo kto ohýza poháre a mnohé iné „pikošky“ tak si toto musíš prečítať. Minulý týždeň, presnejšie 16.- 18.11. 2006 sa v Pezinku uskutočnil motivačný kurz. Jako na to, že som sem šla s takým dákym predtuchom, že „paráda kurz, už sa „teším“ teda!“ , ale nakoniec sa z toho vykľul úplne parádny kurz a musím povedať, že s úplne super ľuďmi!!
Hneď ako sme našli to, kam sme mali dojsť ( šak jak inak, mali sme skvelých navigátorov, ktorí vedeli presne kam máme ísť- Kubka a Macku 🙂 ), ta nám bolo oznámené, že jedlo máme zabezpečené, čiže napr. taká, no nepoviem kto, dám vám len indície: myslím, že jej najlepší kamarát sa nevolá Janko Hrebeň, „vôbec sa nepodobá na svoju mamu nosom“ , sem tam nosí na akcie takú, ehm, kabelku, pardón, kozmetickú taštičku, prepáčte za zavádzajúcu informáciu 😀 , ale inak je to veľmi milé a dobré dievča, aha a má doma ešte také zvieratko, ktoré sa volá Speedy. ( Áno, prepáč, ja viem že ťa furt strápňujem no… ) A potom sme myslím hrali dáke také zoznamovacie hry, ale jako vcelku zaujímavé, napríklad sme mali predstaviť človeka, ktorý vám bol pridelený, ale ne len tak, ale vo verši!! A takéto, ale tiež zaujímavé. Keď sme sa už, ako tak spoznali, šli na radu také tie vážne veci, ako napríklad hovorenie o tom, čo pre nás skauting znamená. To bolo spravené tak, že každý mal zapálenú sviečku a tie sa potom dávali k sebe, jako pekne po jednej, a každý kto ju tam dal, tak mal povedať, čo pre neho znamená, že je skautom. Aspoň dúfam, že to bolo takto, ale zdá sa mi že áno. A potom, keď horeli šetky sviečky, dve také dievčiny zobrali plachtu a zahasili ich. Potom sme šli dnu a zasa sme mali hovoriť, že aké pocity vyvolalo v nás to, že tie sviečky zhasli… Ha, a potom sme robili dačo, čo si ale vôbec nepamätám. Prepáčte mi túto moju malú vadu. 🙁 No, ale po tej aktivite, ktorú si už nepamätám, sa niektorí pobrali spať a niektorí sa šli ešte bavkať do vedľajšej miestnosti. Samozrejme pred spaním si všetci umyli zuby, aj keď jeden človek tam nemal zubnú kefku… Nechcem vravieť kto, ale môžem dať dáke indície. Napr.: študuje dačo, čo nikto iný nechápe, len on, je taký… jak by som povedala, no… proste aj keby bol nahý, tak mu veľmi zima nebude, bo má taký kožúštek ako keby 🙂 a jasné, skoro som zabudla má strašne slávneho a otravného brata!! Dúfam, že vám tieto indície pomohli… 🙂 A ešte jedna pikoška, tento človek, „tenktoréhonetrebamenovať“ dokonca zjedol najviac cesnakovej pomazánky!! Jaký zlatý, nie? A taká Maťka pri ňom spala, ale ako sa vyjadrila, že vraj to majú v rodine ( myslím, to „umývanie zubov“ 🙂 ). Prepáčte, ale z tohto dňa už nemám žiadnu takúto pikošku. Ale možno z budúceho dňa dáka bude. 🙂
Tak a sme sa ráno zobudili a šup raňajkovať… Skúsim teraz písať tak zvučne slovensky, ale asi len chvíľu, bo ma to nebude baviť. Ľaľa, po výdatných raňajkách sme sa pustili do programu na daný deň. Program na deň bol: bohužiaľ, neviem jako by som to mala pomenovať, my sme si mali pripraviť ( po skupinkách ) dajaký cieľ, ktorý chceme dosiahnuť v blízkej dobe. Ciele boli rôznorodé, niektoré zaujímavé, ostatné menej, ale všetky mali nejakú myšlienku a podstatu. Ale pred touto obohacujúcou činnosťou sme sa aj ihrali rôzne hierky a robili sme rôzne aktivitky a samozrejme sme aj hrali dramatickú hru na tému: „ako prilákať ľudí na skauting“ ( aspoň sa mi zdá, že bol takýto názov ). A už ma to nebaví písať pekne ľubozvučnou slovenčinou, pardón, ale fakt ne!! Aha tie projekty boli posledné… Tak teda robili sme tie projekty. Najprv sme písali o čo by malo jako ísť a potom nám iná skupinka povedala, že je to fajn nápad. No nie nepovedala nám to, ale ja si nepamätám v čom už bola presne podstata. Ale pamätám si, že to mali potom pekne nakresliť na taký veľký papier a všetkým ukázať a počúvať ako vás za to všetci chvália. 🙂 Čas na pikošku: Tak, táto pikoška sa bude tento krát týkať človeka, na ktorého vám zasa len dám indíciu… hehe ma to baví. Takže indícia je: keď pije zo šálky tak do nej najprv kusne, keď má nohy v studenej vode, tak sa jej rozchádzajú prsty a posledné j e- jedine ona vie čo znamená pojem „mechovité nakladané vrecko so samostatnou príklopkou“, no tak tento človek fakt, že nevie kresliť malé cigánočky!!! Jakože ale fakt, ono to bolo rozpité, začmuškané, a ani vlasy jej nedala! 🙂 Ale inak bolo pekné… No, a potom keď sme to mali hotové sme to zasa prezentovali. Hm… Potom, no jasné však bol obed! a poobede, sme zdá sa mi, dokončovali túto prezentáciu projektov, potom sa hrali pravdepodobne dáke hry a potom sme šli na takú brutálnu hru. Jakože ona bola brutálne dobrá, ale vážne!! Aj keď niekedy aj namáhavá, ale fakt super!! No, išlo asi o to, že: zachrániť človeka, ktorý mal srdečnú zástavu. Museli sme proste splniť rôzne úlohy, ako napr.: zohnať si ihlu a niť a vyšiť na dáke oblečenie meno pacienta, zohnať ľad a srdce!!, alebo pečiatky od polície, hasičov a lekára. A rôzne takéto a mali sme samozrejme obmedzený čas – 1 a 1/2 litra 🙂 . No, a potom keď sme ju jako odniesli, jako pacientku späť, tak že potrebuje energiu a tak sme museli všetci drepovať!! To jako vážne. A po tomto bola myslím večera a potom sme sa isto zasa dáko hrali, umyli zuby ( až na jedného človeka ) a šli spať. Ale zasa daktorí sa ešte bavkali vo vedľajšej izbe.
Keď sme sa potom zobudili, bola tu už sobota. 🙁 Áno, sobota bol deň nášho odchodu. Ale aj keď mi nevem čo spravíte, ja si nespomeniem, čo sme robili… Viem, že sa hrali zvieratká a hodnotil sa kurz, že jako sa nám páčil, čo nám dal a takéto veci… A viem, že sme dostali horalku a jablko. 🙂 Ale isto sme dačo ešte robili, také dôležité, ale ja si proste nepamätám… Prepáčte!!
Hmm a keď sme odchádzali, tak sme boli na pizzi a čakali sme na ňu strašne dlho!! Ale myslím, že aj hodinu!! Ale fakt jako, tento kurz bol veľmi dobrý, taká sranda tam bola!!!

So žltým slniečkom v pozadí sa s vami lúči

Kero