Stretli sme sa na vlakovej stanici, odviezli sme sa vlakom až do Trenčína. Vyšli sme až na hrad a tam sme absolvovali celý okruh, dozvedeli sme sa všeličo zaujímavé. Potom sme sa vydali na autobus a potom na chatu. A vtedy sme to zistili. Netušíme ako sa tam (už skoro po tme) dostať. Lucia zašla po kľúče a my sme sa zatiaľ hrali hry. Ešte za svetla sme vyrazili na cestu. Stmievalo sa a stmievalo a chaty nikde.

Počkali sme teda na Tutiho nech tam zájde inokadiaľ, autom. Zostali sme teda na mieste, uprostred ničoho, hrajúc elektrinu, superhrdinov a pružinky. Nakoniec sme zistili, že chata je pár krokov od nás. Navečerali sme sa a uložili sa na spanie, dúfajúc, že neumrzneme.

Ráno sme sa naraňajkovali a vyrazili na výlet s konečnou na hrade Beckov. Po ceste sme hrali rôzne hry a trošku sme si to obišli. Ale ten konečný pocit pri pohľade na krásnu alej a Beckov…zabudli sme aj dýchať.
Absolvovali sme výklad a večer sme strávili hraním rôznych hier a pri jednej sme využili naše postrehy z výletu. 🙂

Další deň sme sa vybrali na Považský Inovec.  Výlet prebiehal suprovo, až keď sme sa štverhali skoro štvornožky do chaty a s pomocou GPS sme si uvedomili, že všetko asi nejde podľa plánu. Celí uťahaní sme zjedli večeru a dorazili sme to zvieracími signálmi.

Na ďalší deň sme porobili poriadok na chate a vybrali sa domov s pocitom skvelo strávených jesenných prázdnin s ľuďmi, ktorých máme radi.

Za podporu pre tento jesenný tábor ďakujeme magistrátu hlavného mesta SR – Bratislavy