Tento raz, sme už štvrtý rok stanovali na našej obľúbenej lúke vo Vavrišove. Tábor trval dva týždne a to presne od 1.7. do 15.7. Ako aj v minulosti aj tento rok sme sa vydali na najväčšiu akciu roka s naším spriateleným zborom a to zo 113-Modré hory.

Skauti mali za tému táboru cestovanie časom a v hlavnej tábrovej hre bojovali proti sebe 3 tými-Šmolkovia, 5 červených psov a Padva. Každý deň sme sa teda presúvali pomocou časostroju do iného obdobia v dejinách.

Včielky a vĺčatá mali naopak za tému  stroskotanie na opustenom ostrove a počas týždňa sa z neho snažili dostať preč. Vlčiacko-včielkarske tými boli štyri a to modrý, zelený, žltý a červený tým.

V prvý deň táboru sme prišli na lúku a skoro až do večera pracovali na našich posteliach. Vďaka predčate už na lúke niektoré tee-pee stáli a taktiež 2. najdôležitejšia stavba na tábore-kuchyňa (1. je samozrejme latra, no nie?) V kuchyni sa tento rok vytvárali samé chutné jedlá. Teda s výnimkou ovsenej kaše, ktorú niektorí radšej ani neochutnali no iným zase veľmi chutila. Medzi najlepšie hodnotené jedlá patrili rôzne polievky(zeleninová, cesnaková…), vyprážaný syr a encián s hranolkami, obložené bagety, cestoviny zo zeleninou, všelijaké omáčky s mäsom a napríklad aj puding.

Počasie nám tento rok vyšlo na výbornú. Párkrát síce pršalo, ale cez deň bolo teplo a noci boli typické vavrišovské, chladné.

Na výletoch sme mali ale pekné počasie. My skauti sme išli na turistiku na kopec s názvom Smrekovica a druhý týždeň sme navštívili Kontaktzoo. V zoo sme si mohli väčšinu zvieratiek aj pohladkať a to napríklad aj tigre, alebo sme sa mohli pozerať  na hravých medvedíkov z úplnej blízkosti. Na „hravých medvedíkov“ sme sa mohli pozerať aj počas skautskej záverečnej hry v lese, ktorú sme museli kvôli tomu prerušiť. Neskôr sme navštívili aj Liptovský Mikuláš, kde sa práve konala prehliadka starých áut. Včielky a vĺčatá navštívili Demänovskú jaskyňu Slobody a Demänovskú dolinu.

Najviac nás bolo na tábore počas prvého víkendu, bolo nás nad 100 ľudí. Bolo super byť v takom veľkom počte aj pri táboráku. Táborák je asi najlepšia časť táboru a všetci sa na ňho tešia, pretože sme celý tábor pokope, spievame si pesničky a smejeme sa na vopred vtipne pripravených scénkach.

Tento rok sme mali táborák dokoca trikrát a to raz z milou návštevou českých skautov. (Nebojte sa prežili výstup cez Vysoké Tatry.)

V prvých dňoch táboru sme teda pokračovali vo výstavbe nášho táboriska. Postavili sme jedáleň, vykopávala sa druhá latrína a ako posledná sa dokončila sprcha.

Medzi prvé miesta kam nás zaviedol časostroj bolo obdobie 1. Svetovej vojny. Ráno sme mali fyzicky náročnú, vojenskú rozcvičku. Neskôr sme sa učili rôznym znalostiam, ktoré by nám vo vojne pomohli k prežitiu. Napríklad sme strielali zo vzduchovky, či sa snažili si postaviť provizórny prístrešok len za pomoci celty a lana. V jednej aktivite sme využívali morzeovku.

V iný deň sme sa zase ocitli v roku 1849, keď v Kalifornii panovala Zlatá horúčka. Najzábavnejšia hra v tento deň bola jednoznačne tá,  v ktorej sme sa po tímoch snažili vyloviť z ohraničenej časti potoku čo najviac zlata, vyhnúť sa banditom, ktorí nás mohli okradnúť a zaniesť ho až do jedálne kde sme ho zamenili za peniaze. Peniaze sme mohli využiť po hre v burze a kúpiť si za ne nejaké jedlo ako napríklad chipsy, cukríky či aj veľmi chcené salko alebo aj mapu, ktorú sme tak veľmi potrebovali.

Zábavný deň bol tiež ten, v ktorom sme sa pomocou časostroju dostali až do roku 1789, do obdobia Veľkej Francúzskej revolúcie. Každý tým si vymyslel názov svojej polytickej strany a taktiež vyrobil vlajku. Tými sa snažili  získať čo najviac hlasov a kresiel na svoju stranu, a to tak že sme plnili rôzne úlohy za ktoré sme dostávali body. Body predstavovali naše hlasy. Museli sme napríklad nájsť a pomenovať 5 druhov rastlín či plodov, uskutočniť predstieraný pohreb na ktorý sme natrhali veľkú kyticu a zaspievali smutnú pesničku.(Za slzičky sa pripočítavali body) Alebo náš tým natočil výstižný a vtipný spot o našej politickej strane.

V ostatné dni sme sa dostali napríklad aj do obdobia najväčších lodných objavov, či do rokov kedy sa uskutočnili prvé Olympijské hry a my sme súťažili v rôznych športových aktivitách ako napr. v behu, hodu oštepom a diskom, alebo v našom obľúbenom ringu. Ringo turnaj bol naozaj napínavý až do konca. Taktiež sme sa šermovali a strielali z luku, keď sme zistovali ,,Kto bude Mojmír?“

Druhý týždeň sme mali aj nočnú hru. Pokazil sa nám časostroj a to spustilo hlučné anomálie. My sme sa ich snažili utíšiť, no dalo sa to len väčším hlukom. Po ceste dedinou sme sa dostali až na lúku, na ktorej sme získali odmenu v podobe jedla. Počkali sme až do rozprávkového východu slnka a vrátili sme sa naspäť na táborisko. Vďaka bohu, že sme sa mohli ešte vyspať.

Tento rok sme mali taktiež aj dva prepady. Prvý bol neúspešný, no druhý bol viac-menej úspešný.

Na konci táboru nám ostávalo sa už len pobaliť, rozložiť tábor a rozlúčiť sa s našou lúkou. Posledný pohľad na Kriváň… a už sme boli vo vlaku. S krásnymi spomienkami V ostatné dni sme sa dostali napríklad aj do obdobia najväčších lodných objavov, či do rokov kedy sa uskutočnili prvé Olympijské hry a my sme súťažili v rôznych športových aktivitách ako napr. v behu, hodu oštepom a diskom, alebo v našom obľúbenom ringu. Ringo turnaj bol naozaj napínavý až do konca. Taktiež sme sa šermovali a strielali z luku, keď sme zistovali ,,Kto bude Mojmír?“

Druhý týždeň sme mali aj nočnú hru. Pokazil sa nám časostroj a to spustilo hlučné anomálie. My sme sa ich snažili utíšiť, no dalo sa to len väčším hlukom. Po ceste dedinou sme sa dostali až na lúku, na ktorej sme získali odmenu v podobe jedla. Počkali sme až do rozprávkového východu slnka a vrátili sme sa naspäť na táborisko. Vďaka bohu, že sme sa mohli ešte vyspať.

Tento rok sme mali taktiež aj dva prepady. Prvý bol neúspešný, no druhý bol viac-menej úspešný.

Na konci táboru nám ostávalo sa už len pobaliť, rozložiť tábor a rozlúčiť sa s našou lúkou. Posledný pohľad na Kriváň… a už sme boli vo vlaku. S krásnymi spomienkami sme pricestovali až do Bratislavy.

Kto vie, kam nás nohy zavedú na budúcoročnom skautskom tábore.

Nikol

Náš tábor sa konal aj vďaka podpore Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy